K-REPORT MOBILE 2.0

Diskuse K-report: Slovensko

Dolu v
Archiv

Témata Úvod


T_._H_.#12090@07.7.2020 9:56:36 >>T.H. svokra tak naučila pekne po slovensky
Aj Zámčana by mohla.
ostatné sú žvásty
Precízne opísané Zámčanove táranie piateho cez deviate.

To je také alibistické napísať ved len podpisu na dva roky, nech ministerstvo dokončí súťaž
Predovšetkým: za dva roky sa zo strany neschopných ubožiakov na ministerstve likvidácie dopravy nestane VÔBEC NIČ a o dva roky tu bude rovnaká "diskusia" o tom, ako Regiojet vydiera a je drahý.


Mark21#634@07.7.2020 10:27:24 >>Luboš_3.21:
Tato situace nastává pouze pro vlaky Košice-Zvolen, z důvodu jak je zmíněno výše. Naopak všechny rychlíky v opačném směru do Košic zase jezdí proti správnému směru mezi Slavcem-výh. Brzotín a Turňou n. Bodvou-výh. Drienovec. Tam je to ale z důvodu nepoužívání druhé koleje.


Luboš_3.21#2461@07.7.2020 10:30:22 >>Milloss - Díky moc.


Luboš_3.21#2462@07.7.2020 10:33:51 >>Mark21 - Ano to vím, v TTP se o výhybně Dreinovec píše, že je v poruše dálkové ovládání výhybny,takže provoz pouze po jedné koleji.


Qěcy#6374@07.7.2020 14:32:22 >>Zvolen - Košice, jižní tah, byl modernizován komplet reléovkami AŽD71? Nebo jen něco a zbytek je zabezpečovácký pravěk?


Qěcy#6375@07.7.2020 14:38:13 >>A to je ŽSR takový balkán, že neudržují ani dálkovinu? Nebo snad to berou tak, že je nevyužitá kapacita trati i do budoucna, tak na co udržovat polodvojkolejku, když stačí jednokolejka?
A v Rožňavě je kolejiště připraveno pro dvě ostrovní nástupiště a v Lipovníku pro dvě boční (čili také ostrovní) nástupiště?


Libcha#1616@07.7.2020 15:57:54 >>Už se o tom leckdes psalo, tak jen stručně:

ZSSK na léto (do půlky září) bude provozovat vlaky na mimojiné Gemerských lokálkách:

- Muráň každou neděli
- Slavošovce každou druhou sobotu
- Dobšiná ty ostatní soboty, kdy nejedou Slavošovce

Vlaky jsou výchozí z Košic, odjíždějí kolem osmé ranní a vracejí se odpoledne.

odkaz


Petr_vlček#13299@07.7.2020 16:36:48 >>Mezi moldavou a jesenskym jezdi v osobce rychliky v +/- ctyrhodi e. K tomu par nakladu - kolik paru zaden? To ta jednokolejka v pohode pobere.


Tratovak#2616@07.7.2020 18:05:49 >>Nebo jen něco a zbytek je zabezpečovácký pravěk?
Napr. taký Plešivec. Stanica pomerne veľká a kľúčový priemysel...

A to je ŽSR takový balkán, že neudržují ani dálkovinu?
Ak pominieme ako tá firma funguje, tak s rozpočtom aký majú sa nemožno čudovať, že na opravy a údržbu (ako bolo spomenuté) nepotrebného sa kašle - tam sa kašle na dôležitejšie veci 😢


Ahmad_Šáh_Masúd#1220@07.7.2020 19:35:13 >>Procházím se po Banské Bystrici a najednou - odběrové místo na Covid-19. Ale jaké!

Tam bych nelezl, s kovidem či bez... Plynová kotelna tamní nemocnice. A někde zhruba v jejím místě vedla původní dráha do Harmance.


Zámčan#163@07.7.2020 20:16:36 >>Velký šef.....však ministerstvo vyhlásilo súťaž na 10 rokov, len nikto nesplnil podmienky. Regiojet chce opäť získať trať bez súťaže...o tom je tento spor.Ved čo keby sa náhodou do tých dvoch rokov prihlásil dopravca ktorý by dokázal zabezpečiť kriteria uvedené v súťaži čo sa týka parametrov prevádzkovaných jednotiek.


TMB#965@07.7.2020 21:04:13 >>Myslím, že trochu překrucujete fakta. Regiojet chce získat trať bez soutěže na deset let za předpokladu, že na ní bude dle požadavku ministerstva provozovat odpovídající moderní soupravy. Což považuji za logické. Regiojet (a asi i kdokoli jiný), může na trati zajistit provoz po dobu dvou let, ale holt bude jezdit s tím, co má k dispozici.
Vina ministerstva na vzniklé situaci je zcela evidentní a jeho argumentace očividnou snahout tuto vinu přehrát na někoho jiného.


T_._H_.#12094@07.7.2020 21:15:51 >>ministerstvo vyhlásilo súťaž na 10 rokov, len nikto nesplnil podmienky
Podmienky účasti v súťaži splnili ZSSK, Arriva, Leo Express a Regiojet (vylúčený bol iba exot Líška). Prví traja dopravcovia ale napokon ponuku nepodali pre výhrady ku krátkym termínom na zabezpečenie vozidiel. (Samozrejme, ak súťaž vyhlásim ešte len v októbri 2019, nemôžem čakať zázraky - ide napr. o to, že desirá z "končiacej" prevádzky Regiojetu na Cigánskej prechádzajú v decembri 2020 pod Arrivu do Libereckého kraja.)
Nepríde vám čudné, že väčšina dopravcov nemala o takúto lukratívnu súťaž (s horším cestovným poriadkom ako doteraz) záujem a posledný bol vylúčený? A prečo by tomu o dva roky malo byť inak? Pretože namiesto lžidoktora práv prišiel kvalitnejší lžimagister cez cestovný ruch? Toto sú žiaľbohu lokálne štandardy a mentálne prostredie, ktoré zjednodušene nazývam "severným Balkánom"... a neurobíte s tým nič, môžete iba hľadat výmluvy a obviňovať všetkých okolo.
čo keby sa náhodou do tých dvoch rokov prihlásil dopravca
Á, tak to je to skvelé riešenie bez Regiojetu aka "alternatíva B" - keby náhodou, očakávanie zázrakov, možno čosi v decembri prinesie Ježíško ::happy::.

P.S. Regiojet ponúkol aj zabezpečenie dopravy iba na dva roky - s takým vozidlovým parkom, ktorý bude mať k dispozícii (628, "dosto" DBz750).

(Příspěvek byl editován uživatelem T_._H_..)


Bht#208@07.7.2020 21:18:27 >>Vlakom až k Mostu Apollo? Železnice chcú zistiť, či by sa v prístave dala postaviť stanica

Už bývalý bratislavský primátor Ivo Nesrovnal kandidoval so zrozumiteľným plánom: začnime využívať sieť železničných koľají, ktorými je hlavné mesto poprepletané. „Bratislava má osemdesiat kilometrov železničných tratí, ktoré zostávajú nevyužité. To je trestuhodná nedbalosť,“ hovoril Nesrovnal v kampani 2014.
Odvtedy sa v tejto oblasti podaril len mierny pokrok. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) začala využívať trať cez Prístavný most pre osobnú dopravu. Jedenkrát za hodinu tadeto cez pracovné dni jazdia prímestské vlaky medzi Petržalkou a Sencom.
Teraz je na stole ďalší a podstatne ambicióznejší nápad. Do areálu takzvaného Zimného prístavu vedú koľajnice, ktoré sa dnes používajú len pre nákladnú dopravu. Končia sa až pri Moste Apollo, teda kúsok od rastúcej mrakodrapovej štvrte, kde sa bude časom zdržiavať až 200-tisíc ľudí denne.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa s magistrátom dohodli, že preskúmajú možnosť, či by sa do týchto miest nedali doviesť osobné vlaky. To by si vyžadovalo aj vybudovanie stanice či zastávky a príslušného zázemia.
„ŽSR na stretnutí dňa 4. marca so zástupcami mesta Bratislava navrhli preskúmať možnosť vybudovať v lokalite prístavu Pálenisko (Zimný prístav) stanicu na zlepšenie dostupnosti tohto územia,“ potvrdila hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová.

Pre prímestské vlaky
Najprv teória: pokiaľ by sa tento zámer podaril, vlak by sa mohol stať mimoriadne atraktívnou alternatívou pre tisíce ľudí, ktorí denne dochádzajú do Bratislavy.
Nestáli by v zápchach na vjazde do mesta či v samotnej Bratislave, vlak by ich doviezol priamo do oblasti, kde pribúdajú kancelárske priestory i obchodné centrá.
„Vlaky do Zimného prístavu by zjednodušili prístup zo severovýchodu a odľahčili by tým hlavne cesty,“ hovorí viceprimátorka Bratislavy Tatiana Kratochvílová.
Železniciam by tento plán pomohol v tom, že by čiastočne odbremenili hlavnú stanicu, kde dnes končí väčšina vlakov. Tieto by totiž mohli zachádzať až k Mostu Apollo, a to vrátane vlakov v smere od Záhoria či z Rakúska.

Až k električke

Ďalším potenciálnym lákadlom pre cestujúcich by bola možnosť prestúpiť na električku, ktorú chce do týchto miest doviesť primátor Matúš Vallo.
„Zimný prístav sa nachádza v dobrej dostupnosti rozvíjajúceho sa centra Bratislavy a je aj potenciálnym prestupným bodom na MHD vrátane plánovanej električky na Pribinovej a Košickej,“ dodáva Kratochvílová.
A ďalšie pozitívum: takýto projekt by železnice a magistrát mohli urobiť bez nutnosti meniť územný plán či vykupovať pozemky.
ŽSR chcú teraz počkať na vypracovanie štúdií, ktoré by tieto možnosti posúdili. A zároveň by zhodnotili aj varianty, kde presne by bolo možné stanicu postaviť.
„Odpoveď na ďalšie otázky bude možná až po vypracovaní urbanistickej štúdie/štúdie realizovateľnosti,“ uvádzajú ŽSR.
Kedy budú tieto dokumenty hotové, však zatiaľ železnice nepovedali.

Bez súkromníka to nepôjde
A teraz praktická stránka: keby chceli ŽSR či mesto niečo robiť so železnicou v tejto oblasti, museli by sa dohodnúť so súkromníkmi. Bratislavský prístav, spoločne s prístavom v Komárne, totiž v rokoch 2000 až 2002 prešiel privatizáciou.
Výsledkom je zvláštny vzťah. Pozemky v areáli prístaviska naďalej vlastní štátna firma Verejné prístavy, ktorú spravuje ministerstvo dopravy. Lenže koľajnice, väčšina budov a celá infraštruktúra patria súkromnej firme Slovenská plavba a prístavy.
„Všetky druhy infraštruktúry v uvedenom areáli patria súkromnému vlastníkovi, akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy. Akýkoľvek ďalší rozvoj musí byť riešený aj v spolupráci s ním,“ potvrdzuje Martin Kontúr, hovorca štátnych Verejných prístavov.

Dedičstvo privatizácie
Prístavy kúpilo ešte od prvej Dzurindovej vlády za 350 miliónov vtedajších korún konzorcium, ktoré spoluvlastnila skupina Penta – išlo o jeden z prvých veľkých obchodov Penty so štátom.
Niektorí kritici dnes hovoria o zbabranej privatizácii, ktorá zabránila zmysluplnému rozvoju bratislavského prístavu zo strany štátu.
„Infraštruktúra prístavu, teda prekladné hrany, inžinierske siete, cestná a železničná sieť, boli prevedené do vlastníctva súkromnej spoločnosti bez záväzkov a podmienok. Tento stav bráni akýmkoľvek snahám o zveľaďovanie prístavov, čoho výsledkom je súčasný dezolátny obraz exteriéru prístavov a kontinuálny pokles výkonov,“ napísal pred dvomi rokmi bývalý obchodný riaditeľ Slovenskej plavby a prístavov.
Areál niekoľkokrát zmenil majiteľa, dnes sú ako končení užívatelia výhod zapísaní dánsky občan Kristen Mikkel Volmer Lind a lichtenštajnský občan Claudio Frick. Hlavné slovo však má podľa dostupných informácií železničná skupina Budamar.
A čo hovoria na nápad sprístupniť areál aj pre osobnú vlakovú dopravu?
Oficiálne nič. Zástupcovia firmy Slovenská plavba a prístavy Denníku N odpísali, že zatiaľ s nimi o tomto pláne nikto nehovoril.
„Vedenie našej spoločnosti nedisponuje vami uvádzanými informáciami o pripravovanom zámere ŽSR. Keďže o danej aktivite nás nikto neinformoval, nevieme dôvody a nepoznáme ani cieľ tejto aktivity, nevieme sa k nej vyjadriť,“ odpísala mediálna zástupkyňa firmy Helena Tomková.

Teoreticky až k skladu č. 7

Na bratislavskom magistráte si myslia, že pokiaľ by v prístave vyrástla železničná stanica, najpravdepodobnejšie by to bolo blízko rohu ulíc Košická a Prístavná. Teda v miestach, kde je dnes nezastavaná zelená plocha.
Štátna firma Verejné prístavy hovorí, že čisto teoreticky by sa osobné vlaky dali doviesť až k obchodnému centru Eurovea, kam dnes vedie len jednokoľajná železničná vlečka. Na jej konci stojí známa funkcionalistická budova s vežičkami, takzvaný Sklad číslo sedem, ktorá patrí medzi kultúrne pamiatky.
„Ak príde k zhode medzi autormi návrhu, vlastníkom pozemkov a vlastníkom infraštruktúry, teoreticky je možné priviesť osobnú železničnú dopravu až k Skladu číslo 7. Realisticky sa však dá k tejto téme vyjadriť až po spracovaní príslušných štúdií,“ píše hovorca Kontúr.
Táto štátna firma sa podľa hovorcu debatám na túto tému nebráni. „Naším dlhodobým a strategickým cieľom je mať v Bratislave prístav, ktorý umožní obyvateľom prístup k vode, a zároveň ostane zachovaná prístavná činnosť,“ dodáva hovorca.

Štúdia si prístav nevšimla
Potenciálom železnice v tejto oblasti sa minimálne v posledných rokoch nikto seriózne nezaoberal. Odpoveď na to, ako rozvíjať vlakovú dopravu v Bratislave, mala pritom dať už veľká štúdia, ktorú si objednalo jedno z bývalých vedení ŽSR.
Takzvaná Štúdia železničného uzla Bratislava mala byť hotová v lete 2017, potom v lete 2018 a nakoniec ju predstavili až v júni 2019.
Autori v nej navrhli napríklad sprevádzkovanie dnes nevyužívanej zastávky Filiálka neďaleko Trnavského mýta. Traťou k prístavu sa však nezaoberali, preto ŽSR musia teraz túto otázku skúmať nanovo.
„Štúdia železničného uzla posudzovala v podstate len to, čo bolo v zadaní. Je to škoda, ale vývoj sa tým nekončí. Ak sa aj v budúcnosti objavia nové projekty s veľkým potenciálom, nemal by byť problém štúdiu aktualizovať,“ hovorí k tomu Kratochvílová.

https://e.dennikn.sk/1958649/vlakom-az-k-mostu-apollo-zeleznice-c hcu-zistit-ci-by-sa-v-pristave-dala-postavit-stanica/?ref=side


Zámčan#164@07.7.2020 22:24:41 >>T.H. čo takého iného ste napísali okrem vlastných poznámok......je splnenie podmienok to že napíše že do dvoch rokov nedokáže zabezpečiť požadované jednotky?

aj to že ponúkol že dva roky bude jazdiť so starými jednotkami bolo už napísané...

a to že ministerstvo hľadá iné riešenie ......tolko o vyjednávaní a kto koho vydiera, Regiojet dal ponuku, ministerstvo hľadá aj iné riešenia.....kde je problém? to malo okamžite prijať podmienky Regiojetu? Zvolilo inú taktiku a či bude účinná je otázne......a vo všetkých príspevkoch bolo konštatované že súťaž vyhlásilo neskoro...tento fakt má byť automaticky braný tak že teraz musí brať čo príde....však nech hľadajú iné riešenia


Velky_sef#687@07.7.2020 22:42:25 >>Na tom by nebolo nič zlé, len ci si na ministerstve uvedomujú, aký je dnes dátum. Druhá otázka by bola, ci ich to hľadanie riešenia nie je alternatívou cakania na Godota, teda na dopravcu, ktorý za minimum peňazí pritiahne nové vlaky a odvozi plánovaný GVD. To všetko na trati, kde môže počítať s celkom solídnym rizikom srotovania DMJ. Pri pohľade na doterajší stav by ma takýto záver neprekvapoval.


Luboš_3.21#2464@07.7.2020 23:05:36 >>Qěcy - Na tom Slovensku je to těžké viz další hlavní tah Košice - Žilina: směs reléovky AŽD 71 a elektromechaniky. Ten jižní tah Košice - Zvolen tak tam by to mělo být takto: Košice až Slavec jaskyňa RZZ AŽD 71 tlačítková volba, Plešivec - klíčový průmysl i když na košickém zhlaví několik výhybek má elektromotory. Dál za Plešivcem je to takto:
Gemeranská Hórka - RZZ AŽD 71
Tornaľa RZZ AŽD 71
Výh. Štrkovec - RZZ AŽD 71
Lenartovce - elektromechanika
Výh. Lúčina - RZZ AŽD 71
Rimavská Seč - RZZ AŽD 71
Výh. Vinohrady - RZZ AŽD 71
Jesenské - elektromechanika
Výh. Lúka - RZZ AŽD 71
Fiľakovo - elektromechanika
Výh. Prša - RZZ AŽD 71
Výh. Holiša - RZZ AŽD 71
Lučenec, Tomášovce, Výh. Podrečany, Lovinobaňa - všude elektromechanika
Kriváň, Stožok, Výh. Pstruža - RZZ AŽD 71
Víglaš - elektromechanika
Zvolen nákl. stanica - RZZ AŽD 71
Zvolen os. stanica - RZZ AŽD 71

Takže suma sumárum= všehochuť. V ČR třeba lokálka Rokycany - Nezvěstice, která je vybavena ESA +JOP = celkem normál, jenže na Slovensku, aby nějaká lokálka měla ESA + JOP, tak tam je to zatím jen sen z říše Sci-fi a tak je to i na hlavních tratích vyjma úseku Bratislava - Žilina, Čadca, kde se modernizovalo, ale tím veškerá modernizace asi na Slovensku prozatím skončila.

Co se týče té někde nepoužívané druhé koleje a nefunkční dálkařině,kterou nikdo nechce dát do kupy, tak to je bohužel smutné, ale stačí se podívat na plachtu grafikonu jižního tahu a v úseku Moldava - Jesenské se to nepoužívání druhé koleje dá celkem pochopit, že ZSSK do tohoto jižního tahu nechce dávat peníze do oprav SZZ a TZZ, neboť osobní vlaky jezdí pouze v úseku Košice - Moldava a Jesenské - Zvolen. V úseku Moldava - Jesenské jezdí jen rychlíky a to rychlíky z Košic do Zvolena jezdí jednou za čtyři hodiny, to samé i rychlíky v opačném směru je také mezi rychlíky čtyř hodinová díra a nákladní doprava, také není žádná hitparáda, takže ta jedna kolej mezi stanicemi bohatě stačí.
Co se týče Rožňavy, tak ta díra mezi první a třetí kolejí byla plánovaná pro další ostrovní nástupiště, bohužel k jeho výstavbě už nedošlo a při dnešní situaci, asi také jen tak nedojde. To samé je i to, že někde jsou mezistanicemi dvě koleje a někde jenom jedna, tak to je proto, že soudruzi z ÚV tento jižní tah začali zdvojkolejňovat, jenže se stihlo zdvojkolenit jen některé úseky, pak přišla sametová revoluce, soudruzi z ÚV si sbalili kufry a odešli do propadliště dějin, no a pak se se začínajícím poklesem dopravy se zjistilo, že druhá kolej na jižním tahu už není vlastně potřeba, protože jednokolejka je dostačující.

(Příspěvek byl editován uživatelem Luboš_3.21.)


Velky_sef#688@07.7.2020 23:21:12 >>Tak v Košiciach sa ide provizórne uz 50 rokov, aj nástupištia len provizórne, zato halu opravil súkromník, len nejak zabudol na eskalátor z 1.poschodia, takže aj ked človek pohodlne vystúpi na 1.nastupisti, tak si kufor ťahá dole schodmi, pokiaľ teda nechce obísť celú budovu a použiť výťah. Na záver snáď len košický pozdrav Mal ši volac::crazy::


Tratovak#2617@08.7.2020 7:04:51 >>na Slovensku, aby nějaká lokálka měla ESA + JOP, tak tam je to zatím jen sen z říše Sci-fi
Tak jedna lastovička, leto nerobiaca, by sa predsa len našla (hoci pravda nie je od AŽD) ::wink::


471015#951@08.7.2020 10:50:38 >>Dovolím si zdejší diskusi opět oživit několika snímky. Tentokrát ze 7. května 2011, kdy se konala zvláštní jízda z Bratislavy přes Jablonicu do Brezové pod Bradlom s lokomotivou T444.0060 v čele:






Zanechat zprávu

 ^ Nahoru

Témata Úvod